ČERVENÁ
28.03.2020
Ona bola krehká, citlivá, nedobytná, rada sa púšťala do nových veci. Páčil sa mu jej úsmev a to, čo z nej vyžarovalo. On bol známy vodca, nie zvodca. Žrali ho chalani aj dievčatá v triede. Ale on chcel Alenu. Inú, ako dievčatá okolo neho, ktoré hlučnosťou pútali pozornosť.
Vlado mal ako prvý z triedy čerstvý vodičák. Viezol otca na stanicu. Vonku mrzlo a šmýkalo sa. Prešiel kúsok cesty a zrazu ho oblialo teplo po celom tele. Zbadal ju. Na hlave mala čiapku, ktorú si uplietla v škole. Nikdy nerozumel tomu, prečo cez hodinu robili baby túto dobrovoľnú šermovačku s ihlicami.
Vyhodil smerovku a dupol na brzdu. Chvíľu počkal a potom jej otvoril dvere. Ponúkol sa, že ju odvezie. Neváhala, sadla si a videl, že jej z tašky vykúkala kniha. Doma mal vášnivé čitateľky, mamu aj sestru. On mal radšej športové noviny. Rýchlo si v mysli premietol názvy kníh z ich knižnice. Navrhol, že jej niečo požičia.
Bola to bleskovka. Natešený s knihou v ruke nasadal späť do auta. Cítil malú výhru. Radoval sa z toho, že mohli byť spolu.
Podal jej knihu tak, aby sa mohol dotknúť jej rúk. Na chvíľu sa na seba pozreli, zmĺkli a keď mala knihu v ruke, pohladila červený obal a prstami prešla po zlatých písmenách.
Vlado nechcel stáť pred domom, preto sa rýchlo pohli. Ona však natiahla ruku hore, Vlado sa pousmial. Prekvapilo ho to. Dotkla sa však vypínača na svetlo a v aute sa rozsvietilo. Kútikom oka ju pozoroval. Otvorila knihu a začítala sa.
Premýšľal, ako jej povedať, že je rád, že sú spolu. Práve šli dolu šmykľavou, neposypanou cestou. Zrazu dostali šmyk a nasledoval prudký náraz. Kovový stĺp bol pevnejší ako kapota. Oboch to vystrašilo. Nepadli si do objatia, nepobozkali sa.
O horúcich dotykoch, vášnivých objatiach si čítala len v knihe, ktorú jej požičal.