HRDINKA

Ostali mi v rukách. Uvoľnili sa. Visia ako prádlo na šnúre. Skúšam ich dať späť. Nedržia. Zase padli. To ich budem držať dokedy?

Telefón je na stole. Nedočiahnem ho. Čo by pomohlo? Hľadám očami. Sú vysoko. Neviem ich podložiť. Sú ťažké. Vytrhnú sa celé.

Jej! Papier! Hurá! Trhám kuchynské utierky. Jednou rukou to ide ťažko. Som ľavá na ľavú ruku. Pravá ruka je stále obsadená. Poskladať papier ľavou nedokážem.

Moja hlava. Pridržím ich hlavou. Ruky mám konečne voľné. Skladám papierovú utierku. Mám to. Vkladám ju do spodnej časti. Len kúsok dnu. Opatrne zatváram. Dvierka na kuchynskej linky nepadli. Hurá! Držia.

Idem vyvešať prádlo. Niečo buchlo. Našťastie sú to vchodové dvere. Manžel prišiel domov. Po chvíli počujem krik. Bežím do kuchyne. Zase padli. Manžel ich drží. Už ich viem opraviť. Tak žensky. Som hrdinka.

Medzitým na kuchynskom stole pristál kufrík s náradím. Šroubovák v rukách domáceho majstra už mieri na šrouby. Dvakrát hore a dvakrát dole. A je to! Pánty na dvierkach kuchynskej linky držia. Tentokrát už nebol návod potrebný.

Niekto mal zasiahnuť skôr. Vedel, že to nemal odkladať. Objal ju. Musel si to vyžehliť. A nie len toto.

(Bez súvetí)