KABELKA

"Zeber si hentú kabelku na candrbál, tá ci prinese ščascí a sobe nájdzeš frajjéra," zahundrala mladšia sestra na staršiu s jednakým hlasom jak babka. Marka bula súca dzievka na vydaj. Nechče, žebi ostala na ocet. Šak co kobi si aj vona nikeho nenašla, šetci v dzedzine by o tem kecali. "V hentom domci u tých starých dzievok," bŕŕŕ to slíchať je mrchavé. Nemám se čeho bač, šak máme včul tutok legendami opradenú moju, tvoju, našu kabelke po babke a tá hovorívala: "ket si ju zebrala na candrbál, štramáci se na ňu lipkali jak masárky."

Naša Marka je "dzivče kaľavné jak čačík, fainé jak mad, čuší jak malučká mucha a ví makač jak šeršeň." Šak nech si ešče v plnom kviete nájde svojeho štramáka.

Marka slúchavala kedysi babkine vyprávania, zavše bovi tež prekrútené, vše šak načahúvala uši v gángu, ket v chyži párali perká se strynkou a s cetkami z dzedziny. Šecky baby se vydali, žádná neostala na ocet. Žebi to bovo preto, že im babka zavše poščávala kabelku? Dachtoré kabelku vóbec nesceli, bo už mali frajjerov.

Jak Marka dumala o rechtoch babky, prešla už z drotuára na záhumnie, kde bova mrchavá cesta. Kantom cesty bov krpál a oproti vyróstla húšč. Išč tadeto, ket bova ťma, scelo guráž. Bov to len kúsek. Nikde nevidzela ani ftáča. Jak len tak mirnix-dirnix dumala, naraz ju ze zadku čosika obrovské lapilo a priglejilo se na ňu. "Anciaša!" zavreščala. Levú ruku ji to nechňaplo, tak schmatla dlhý popruh na kabelke a s vylagošom zhodila tu opachu dolú. Na candrbal uš nešla. Srco je skácalo jak divé. Zbytečne se cifrovala, ten lump, čo jej scel čmajznúť jej "pudilar" se skutočne na ňu naglejil jak masárka, (babka mala zase recht) a pokazil jej aj frizúru.

Či bol štrámak, to Marka neznala, neprečečúroval se jej, bo zdúchol jak gáfor. V kabelke ostalo šecko, aj šnupticheľ.

(Sprísnenie zadania: použite nejaké nárečie.)