MILUJEM ŤA

Mobil ticho vrčal, keď som si ho konečne všimla. Hlas, ktorý sa tam ozval bol veselý, nadšený, ale ja som cítila aj stres. Po pár dôverných informáciách som sa dozvedela, že sa o 4 hodiny stretneme.

Čas letel, tešila som sa, že sa uvidíme. Málokedy si dáme vopred čas a miesto na stretnutie. Milujeme spontánnosť. Nebývame ďaleko od seba. Stretli sme sa pri aute a na zadnom skle ma vítalo nakreslené srdiečko. Je to také detské, ale aj ja to robím, napr. pri telefonovaní si kreslím kvetinky a srdiečka.

Vydali sme sa na cestu, smer výpadovka. Spoločný rozhovor prerušovali neustále telefonáty. Vtedy som mala čas všimnúť si, že tentokrát vyzerá úžasne. Aj keď v hlase bolo cítiť nervozitu, ale k tomu to asi patrí, pomyslela som si. Upravené vlasy, trochu inak prehodená ofina, oblečenie akoby ladilo s postavou, aj topánky nemali chybu.

Počas cesty som okrem iného počúvala rôzne navigačné hovory, s ktorých som sa dozvedela o ceste, kde akože niekomu niečo podáme alebo niekto prinesie nám. Nepotrebovala som ani Google mapy, či inú navigáciu. Tie 3 zastávky občas menili smer cesty, aj našu tému rozhovoru. Nevadilo mi to, rada šoférujem a z rozhovoru sa dozvedám kadečo. Prišiel posledný pokyn pre usmernenie cesty, boli sme už blízko cieľa. Aj náš rozhovor bol postupne nervóznejší. Aj doteraz to bolo už len také úsečné a ja som sa miestami cítila, akoby som bola pri telefónnej búdke.

Keď sme sa blížili k miestu našej cesty, opäť prišla tá otázka, na ktorú som si už zvykla. Vedela som, že nejdeme spolu tak ďaleko, aby sme si niekde dali spolu kávu. Pochopila som aj tie iskričky v očiach, ktoré boli trochu obalené strachom. Nebolo to kvôli rande. Tentokrát to bolo niečo úplne iné a tiež dôležité. Konečná.

Zostala som v aute sama. Ešte mi v ušiach znel ten záverečný, trochu nervózny hlas, s jemným nádychom humoru.

Dívala som sa von, cez otvorené okno a videla som sa, ako sa odo mňa vzďaľuje. Cez otvorené okno na predných dverách auta, som gestom zovretých prstov vyjadrila svoj súcitný postoj.

Mne sa to vrátilo v podobe úsmevu, ktorý sa miešal s obavami. A ešte niečo naviac. Pohybom rúk, ktoré nakresli veľké srdce a letmou pusou so slovami: ,,Milujem Ťa, mami, si poklad," som dostala poďakovanie za túto potrebnú taxi a kuriérsku službičku.

Mama je niekto kto podporí, usmerní a potreby iných kladie nad svoje. Aj keď ide o dôležitú pracovnú záležitosť, či pozbieranie potrebných rekvizít na školskú oslavu.