VIANOČNÝ HOSŤ

Miro sa rozhodol, že na Vianoce všetkých prekvapí a príde domov. Prekvapenie začalo. Letel z New Yorku do Viedne, natrafil však na štrajk na letisku. Postupne si uvedomoval, že jeho zámer nevyjde. Toľkokrát si predstavoval, ako zazvoní doma pri dverách. Otec začne hundrať, že je čas večere. "Možno sú to koledníci!" zakričí mama. Neter Lucka bude nedočkavo kričať, že ona už chce vidieť, čo jej priniesol Ježiško. Sestra s manželom sa len pozrú na seba, pokrčia plecia, zdvihnú obočie a pridajú úsmev, možno tušia, že som to ja.

Keď ho mama uvidí bude ho dlho stískať. Aj otec pridá pevné objatie. Jeho predstava vianočnej atmosféry s vôňou stromčeka, škorice, vanilky, kapustnice a rýb sa začala pomaly rozpadať.

Na mobile mu naskakovali správy s vianočnými prianiami. Aj od tety, ktorá ho zaskočila. Pýtala sa aj, či nie je na ceste domov. Odpísal, že to malo byť prekvapenie, ale momentálne tvrdne vo Francúzsku na letisku.

Konečne prišla aj dlho očakávaná výzva k nástupu do lietadla. Potešil sa a v radosti to napísal tete. V lietadle bolo chladnejšie. Po pristaní smeroval na parkovisko s úmyslom niekoho stopnúť. Zrazu započul svoje meno. Otočil sa, stála tam teta.

Keď prišli do Senca zavolala teta svojej sestre. Popriali si krásne sviatky. Mirova mama sa rozrozprávala a aj rozosmútila, lebo jej bolo smutno za synom. "Vieš, aký darček tu mám pre Teba?" spýtala sa teta sestry a podala Mirovi telefón.

Úsmev jeho mamy, slzy v očiach, vzlyky radosti na chvíľu utlmili ich videohovor.

Keď mama precitla, vykríkla: "Mirko môj, ty si tu?" Zrazu sa za mamou objavilo niekoľko hláv.

V tú noc mal problém zaspať. Emócie, ktoré ním prechádzali boli veľmi silné.

Niekedy nezáleží na tom, či vyjde presne do bodky naša predstava, ktorú sme si vytvorili alebo úplne iná a s rovnakým zámerom.