ROK S ROKOM SA STRIEDA


Je pár hodín pred koncom roka a niektorí ho hodnotia, ako zlý, ťažký, náročný rok. Mnohým zlyhali plány, prišli o prácu, o svojich blízkych, boli chorí, slabí, ničili ich informácie, dianie doma aj vo svete. Mohla by som menovať všetko, čo prišlo a čo sa nám nepáčilo, ale to všetci poznáme. 

Tí, čo zažili už predtým v živote ťažké chvíle, ho nazývajú rokom skúšok, trpezlivosti, poslušnosti, nových príležitostí. Začali robiť veci, na ktoré sa už roky chystali. Spoznali ďalšie možnosti práce, objavili v sebe skrytý potenciál a mnohí pomáhajú s láskou a nezištne tým, ktorí pomoc potrebujú.

Hovorí sa, že ,,to čo nás ľudí otravuje, učí nás trpezlivosti. Ktokoľvek nás opúšťa, učí nás stáť na svojich vlastných nohách. Čokoľvek nás hnevá, učí nás odpusteniu a súcitu. Čohokoľvek sa bojíme, učí nás odvahe prekonať svoj strach." - J. Kiddard

Buďme preto k sebe priateľskí, ohľaduplní, úprimní, čestní, trpezliví, ochotní, zodpovední, spravodliví a hlavne láskaví.

Nech každý nový deň je pre nás obohatením a nájdeme v ňom radosť a keď aj príde niečo nepríjemné, naučme sa to zvládnuť, berme to ako príležitosť spoznať niečo nové a staneme sa tak bohatšími o nové skúsenosti.

,,V tomto živote našim každodenným chlebom musí byť trpezlivosť. A najviac trpezlivosti musíme mať sami so sebou." - F. Saleský 

ČAKANIE NA MIKULÁŠA

Najlepšie to išlo, keď sme si nadýchali na okno a ukazovákom sme zväčšovali toto koliesko tak, až sme si vykreslili malé guľaté okienko. Niekedy sme toto pozorovanie aj vzdali, lebo okolo nás dlho nikto neprešiel. Iba veľká Tatrovka, z ktorej posýpali cestu čiernou škvárou, čím narušila ten krásny biely zimný pohľad a našu šancu nato, že by sme sa ráno mohli ťahať na saniach po ceste.Od malička si pamätám, ako sme sa doma, súrodenci spolu tešili na svätého Mikuláša, kedy spolu s anjelom a čertom budú chodiť po dedine. Keďže sme bývali pri hlavnej ceste, nedočkavo sme vyčakávali na jeho zvonenie a chceli sme vidieť aj jeho veľký košík s darčekmi. Z prednej izby bol na cestu najlepší výhľad.

O tomto čase už zvyčajne býval sneh všade dookola, zima štípala nielen na lícach, ale aj na nohách, cez hrubé pančucháče a tepláky. Mráz nádherne vymaľoval okná, tak sme si výhľad na cestu museli urobiť. Najlepšie to išlo, keď sme si nadýchali na okno a ukazovákom sme zväčšovali toto koliesko tak, až sme si vykreslili malé guľaté okienko. Niekedy sme toto pozorovanie aj vzdali, lebo okolo nás dlho nikto neprešiel. Iba veľká Tatrovka, z ktorej posýpali cestu čiernou škvárou, čím narušila ten krásny biely zimný pohľad a našu šancu nato, že by sme sa ráno mohli ťahať na saniach po ceste.

Keď sa Mikuláš neblížil z horného, ani z dolného konca, nahlas sme si vyčítali, čo kto zlé urobil. Predtým, ako sme si išli smutní ľahnúť do postele, dobre sme si vyčistili čižmy a postavili ich do okna. Odprosili sme mamu, otca, starú mamu a prosíkali aj v modlitbičke, aby sa u nás Mikuláš zastavil, priniesol aj nám nejaké maličké darčeky. Od sklamania, že neprišiel, sme nemohli ani zaspať. Na každé puknutie a kroky sme potichu vykríkali, že ide Mikuláš. Ale, nebol to on. Až ráno, keď sme našli nádielku na okne, veľmi sme sa tešili z darčekov.

Pamätám si na jednu zimu, kedy bolo tiež veľa snehu, šantili sme aj s kamarátmi vo dvore. Keď sa začalo trochu stmievať a mokré oblečenie už na nás primŕzalo, babička nás zavolala domov a kamarátov na koláč. Povyzliekali sme sa z mokrých teplákov a tie sa dali sušiť na drevený sušič nad sporákom, ktorého teplo bolo tak príjemné. Snehule sme si poukladali okolo sporáka a spoločne sme popíjali okolo kuchynského stola voňavý lipový čaj a rýchlosťou svetla sme zjedli aj naloženú jablkovú štrúdľu. Tak ako očarujúco voňala, tak mám aj chutila.

Celý deň sme sa tešili na Mikuláša a čakali sme na veľkú tmu, kedy bude chodiť po dedine. Zrazu sme počuli neprestávajúce zvonenie zvončeka, buchnutie veľkej železnej bránky a kroky popod kuchynské okno. Kamarát Vlado nečakane zmizol, keď sa vo dverách objavil Mikuláš. My ostatní sme sedeli za stolom a s rozžiarenými očkami sme naň hľadeli a počúvali ho. Hlas Mikuláša bol taký príjemný, známy, akoby sme ho dennodenne počúvali.

Všetko o nás vedel, aj keď hovoril, že prišiel z ďalekej krajiny. Pohladenie od anjela za našu modlitbičku, básničku alebo pesničku, bolo veľmi príjemné.

Čerta sme sa báli. A hlavne Vlado. Jeho skrýš pod stolom bola odhalená, ani čert ho nemohol vytiahnuť. Tak sa tuho držal nohy stola.

Mikuláš vedel, prečo je Vlado pod stolom. Až keď Vlado sľúbil, že nebude strieľať s prakom po vrabcoch, tak mu anjelik pomohol dostať sa spod stola von.

A potom sme sa všetci pretekali a rozprávali, jeden cez druhého. Nechceli sme, aby Mikuláš odišiel. Vysvetlil nám, že ešte na neho čakajú iné deti, tak musí ísť ďalej. A bol aj teplo oblečený. Dokonca mal úplne rovnaký kožuch a čižmy, ako naša babička. Ale najviac sa mi páčila jeho veľká čiapka na hlave, takú som videla len u neho.

Keď odišiel, hneď sme sa pustili do rozbaľovania darčekov. Aj perníkový Mikuláš mal na hlave špicatú čiapku, ale z farebnej cukrovej polevy a inak bol celý obliaty čokoládou. Tak nám chutil, že sme ho hneď zjedli. Búrske oriešky, pomaranče a mandarínky sme si nechávali na druhý deň.

Za tú polstoročnicu sa toho veľa zmenilo. Mne tieto spomienky zostali uložené v hlave ako veľký, vzácny, starý poklad. A darčeky od Mikuláša ma čakajú ráno v papučiach a niektoré mi necháva aj u mojich detí. 

BAVLNKOVÉ KRÁĽOVSTVO

Ako na Vás pôsobí miesto, kde sa na vás zo všetkých strán "usmievajú" rôznofarebné bavlnky, klbká s vlnou v rôznych hrúbkach, farbách, gombíky, zipsy a všetko čo patrí k textilnej galantérii? Prečo o tom píšem?

Je čas, začať pripravovať vianočné darčeky alebo aj užitočne využiť toto obdobie, kedy zostávame doma. Čo sa chystáte robiť?

Kto z Vás sa chystá na pletenie, háčkovanie, vyšívanie, šitie a rôzne iné ručné práce?

V minulosti bol pre mňa koniec októbra časom, kedy som začala tvoriť a pripravovať vlastnoručne upletené či ušité darčeky, ktoré pod vianočným stromček vždy urobili veľkú radosť. Spomeňte si, ako vás hriali ponožky upletené s láskou od babičky? Sveter, pulóver, šál, vždy potešili. Tak ako aj háčkovaný obrus, čiapka, hračka a iné kúsky.

Možno ste už v dnešnom svete plnom rôznych ponúk cez e-shop odložili ihlice a háčiky do pivnice a doma už nemáte žiadnu vlnu, alebo len malé klbká zbytkov.

Premýšľali ste nad tým, že by ste sa v tomto čase, kedy budeme menej chodiť von, pustili do týchto tradičných ručných prác?

Ak by ste chceli dobrý obchod s textilnou galantériou v Bratislave,  tak vám odporúčame tú, ktorá je v Tržnici na Trnavskom mýte. Nech potrebujem čokoľvek, vždy to tam nájdem. Dokonca už mi tam nakupuje aj manžel. Milá obsluha si vždy rada vypočuje požiadavku zákazníkov a snaží sa poradiť, čo najlepšie. Nech ide o gombíky, patenty, stuhy, bavlnky, zipsy, krajky, silonky, plátenne tašky, gumičky rôznych farieb a šírok, ozdoby na odevy, reflexné prvky, perličky, spony, obrazy na vyšívanie, ihly, špendlíky, potreby na výrobu detských hračiek, a to všetko za prijateľné sumy.

Koľkokrát sa len tak prejdem po predajni, aby som do seba nasala inšpiráciu tohto "bavlnkového královstva" a doma sa pustila do nejakej ručnej práce, ktorú zvládnem a poteším s ňou obdarovaného alebo aj seba. A o to viac na Vianoce.

PS: Pridajte do komentára vaše výrobky alebo napíšte, čo by ste chceli urobiť,  inšpirujme sa vzájomne.

Farebné odtiene klbiek vlny, zvuk štrngajúcich ihlíc a šikovné ruky, postupne zmenia klbko na nový šál, čiapku, či pulover.

Kreslenie s ihlou a bavlnkou má tiež svoje čaro. Krížiková výšivka vykúzli  a zútulni domov s vyšívaným obrazom  podľa predlohy.

Oblúbený zips má už 103 rokov a zapína sa s ním skoro všetko, na čo si len spomenieme. Farebný výber, kovové či plastové prevedie vždy príde vhod.